Bejelentés


Nézőpontok - Pohľady Scientia vos liberabit











Etymológia

Definoval by som, ako hľadanie pôvodného významu slov.

 

Čo je vo Wikipédii pre Maďarov:

Etymológia je časťou jazykovedy, ktorá sa zaoberá pôvodom slov, v užšom ponímaní pôvodom slova (výrazu). Etymológovia zo starých textov a porovnávaním rôznych jazykov rekonštrujú históriu slova – odkedy sa rozšírili v jazyku, ako sa menil ich tvar, význam a ktoré je „praslovo“ (etimon). Dôležité je tu pripomenúť dielo Platóna Kratülos, kde sa zaoberá touto témou.

 

U jazykov dlhodobými písomnými pamiatkami jazykovedci využívajú na skúmanie starých textov etymológiu a filológiu, ale využívajú aj porovnávaciu jazykovedu v prípade chýbajúcich písomných pamiatok. Jazykovedci u príbuzných jazykoch určujú slovnú zásobu „prajazykov“. V takýchto prípadoch môžu zmapovat pomocou spoločných koreňov slov rodokmeň jazyka, napr. v prípade indoeuropských jazykov.

 

Najdôkladnejší etymologický výskum sa vykonáva dnes u takých jazykových skupín, kde chýbajú staré písomné pamiatky. Príkladom je maďarský jazyk patriaci do skupiny uralských jazykov.

 

 

Teraz Wikipédia pre Slovákov:

Etymológia (z gréckeho etymon = pravda, istota, logia = náuka je jazykovedná disciplína, ktorá skúma pôvod, prvotný význam a históriu slov alebo ich morfém (častí slov) pomocou analýzy morfologickej stavby zo súčasného i historického aspektu. Pri tomto výskume sa vo veľkej miere využíva porovnávacie štúdium príbuzných jazykov a staršie vývojové štádium príslušného jazyka.

 

Pre štúdium etymológie slovenčiny majú veľký význam výsledky indoeurópskej porovnvacej jazykovedy (laryngálna teória, učenie o hláskovej štruktúre odvodeného indoeurópskeho koreňa, významy zodpovedajúce v iných jazykoch atď.).

 

Výsledky etymologického výskumu istého jazyka sa okrem osobitných štúdií podávajú v tzv. etymologických slovníkoch. V nich sa skúmané slová usporadúvajú podľa abecedy do hesiel s príslušným výkladom pôvode slova.

 

Etymológiou v užšom zmysle sa rozumie pôvod a história jednotlivých slov. Popri správnej, vedecky overenej a podloženej etymológii slova existuje aj tzv. falošná etymológia, ktorá sa zakladá na nesprávnom chápaní etymologickej štruktúry slova. Často sa hovorí o tzv. ľudovej etymológií, ktorá sa usiluje objasniť pôvod slova z jeho vonkajšej (zvukovej) podoby alebo podľa jeho morfologického zloženia, ale bez akéhokoľvek hlbšieho porovnávacieho a typologického štúdia.

 

Pozrime sa nato, kto vymyslel, a kto rozvíja dnešné jazykovedné metódy. Samozrejme vyspelejší "indoeuropskí" vedci.Oni zaradili jednotlivé jazyky     do jazykových skupín. Medzi týmito skupinami nie je vhodné hľadať prepojenia, oni aj s ich jazykom iste preleteli z Ázie do Európy. Dnes vo svete už je veľa "vyvolených" skupín. "Vyvolení" sú politici, vedúci rôznych náboženstiev, majitelia médií, bankovníci a komedianti (superhviezdy), ale takí sú aj dnešní vedci. Dobre to vidno zo slovenskej časti wikipédie. Keď niekto neuzná ich "vyvolenú" dogmu, tak je falošný, a "ľud" je hlúpa masa, ktorá nerozumie tomu (celkom jasná formulácia nadradenosti). Preto treba ihneď vysvetliť význam "etymológie" z gréckeho slova etymon = pravda, istotalogia = náuka, ale čo spoločné majú tieto výrazy s pojmom na hľadanie pôvodného výrazu slov. Maďari aspoň uviedli etymon = praslovo. Najlepším riešením je, keď každý sa pozre sám na význam týchto slov, existujú online slovníky, a najpriateľnejšia je vlastná skúsenosť. Priamo umelecky vedia vytvoriť etymologické slovníky maďarskí "vyvolení" vedci. Pôvodné „maďarské“ slová skoro neexistujú, keď  náhodou nevedia slovo napasovať do skupiny prevzatých, tak majú ešte do rezervy skupinu „neznámeho pôvodu“. "Vyvolení" vedeli, prečo zaradili maďarčinu do „uralskej“, „ugrofínskej“ skupiny. Takto znemožnili porovnávanie maďarčiny s jazykmi okolitých národov. Neustále opakovali to, že maďarčina len preberala výrazy, a vedome zamlčali jej jazykové možnosti, s tým ohlúpli Maďarov, ale aj ostatné okolité národy. Znova a neustále je potrebné opakovať, že v maďarčine bolo dovolené vymeniť hlásky a ich poradie v slovách, dokonca celkom voľný je slovosled, a keď poznáme tematiku viet, tak sa ich význam len málo modifikuje. Ďalšou možnosťou je vynechať niektoré hlásky. Túto možnosť v použivaných nárečiach plne využívali, len veľmi ťažko sa dajú nájsť zákonitosti, ktoré sú potrebné pre jazykovedcov, gramatikov. Veľmi často sa vynechávala hláska „l“: hol = hō = kdeboldog= bódog = šťastný, šťastlivec,  által = áttā = skrz, cezholnap = hōnap = zajtra (ale hónap = mesiac), dobol = dobō = ( nárečovo te dobol = ty hodíš, spisovne dobsz/dobs/, spisovne  dobol = on bubnuje). V nárečiach posunutím prízvukov dostaneme velmi veľa možností, samozrejme „vyvolení" tvrdia, že Maďar prízvukuje na začiatku slova, a na začiatku vety. Posunieme teraz prízvuk v tejto vete: „Vy kde idete, takto skoro ráno?", „hoā_me_kee(n)d ijjē_korā_reggē?”, dnes zneje takto: „hová megykend ilyen korán reggel?” Čo s tým začne porovnávacia jazykoveda „vyvolených Indoeuropanov”? Podľa mňa asi nič a ešte sme nehovorili o tom, že keď vybereme výraz kend a dáme do takej vety: kend oda a fārra a feštejkёt“, výraz „kend” znamená „natri”  farbu, ale ešte nevieme presne určiť, len podľa témy a podľa prízvku zistíme, či „falrana stenu”, alebo „ fárana strom, na drevo”. Keď by to naši „vyvolení” maďarskí jazykovedci nevedeli, tak treba im pripomenúť, že „ľudia” takto rozprávali a jeden druhému porozumel.  „Povýšencom” je dobre, keď to nevieme. Jazyk takýmito štrukturálnymi možnosťami vylúčili z hľadania etymológie slov pod zámienkou, že skoro celú slovnú zásobu prebral od druhých.

 

Teraz využime možnosť nárečovej maďarčiny. "Ősszó praslovo etimon - emёne ēatā mān ā. V nárečovom význame, kde dominuje e“, má význam „ettől ment el = odišiel od tohoto“, v nárečovom význame, kde dominujea“ má význam (elmálni - ēmánizvetráva, rozpodáva) „attól máll alā attól mállik el, vagy le zvetralo sa z toho“. „Etimológia“ v prenesenom zmysle slova má ten istý význam. „Eti mológ ia etö mālóg jaetö málok la“, dnes „ettől mállok leodpadol somzvetral som sa z toho“.Čo sa zvetrává, rozpadá sa , oddelujú sa z neho časti a mi presne o tom hovoríme, hľadáme „praslovo“ ktoré sa rozdelilo na rôzne iné. Ja si myslím, že to je tak jednožnačné, že "vyvolení" to ťažko vyvrátia.

 

13. január 2011

 

 

Na tejto stránke by som rozšíril zbierku slovensko - maďarských výrazov od Csabu Vargu už aj z haľadiska etymológie. Rozšírený článok tu:

 

Varga Csaba Slovenčina, ako malý maďarský jazyk + možnosti významu výrazu Slovák

 

 

 

Vianoce - Kračúň

 

 

Prvým príkladom na využitie maďarských nárečí môže slúžiť slovo „karácsony“(karáčoň) v niektorých oblastiach slovenska „kračún, kračúň“. Najprv by som citoval úryvok z knihy Attilu Grandpierre pod názvom       “Pôvod pomenovania „karácsony“.

 

K ozrejmeniu pôvodu sviatku pod názvom „karácsony“ musíme najprv zistiť pôvod výrazu „karácsony“. Podľa slovníka história jazyka(A magyar nyelv történeti és etimológiai szótára, 1970, 2. kötet, 371. oldal – Slovník histórie a etymológie maďarského jazyka 1970,zväzok 2.,str.371) slovo „karácsony“ je slovanského pôvodu. Slovník neudáva žiadné vysvetlenie. Namiesto oddôvodnenia udáva niekoľko faktov. Ako príklad, že v bulharčine existuje príbuzné slovo k maďarskému „karácsony“ a to „kračún”, ktorý v jednej oblasti krajiny padá na 21. júna (aby bolo jasné, sviatok takým menom oslavujú pri letnom slnovrate) a niekde na zimný slnovrat. Maďarský slovník latinský pôvod jednoznačne vylučuje. Príbuznosť, ale neudáva smer pôvodu. Maďari Arpáda prichádzali do Karpatskej kotliny z Východu a tam žili  v susedstve s príbuznými Bulharmi, ktorý ešte nehovorili slovanským jazykom. Faktom je aj to, že Arpád pri Kyjeve porazil zjednotené slovanské vojská. Spoločný život Maďarov a Bulharov, Maďarov a Slovanov trvá viac, ako tisíc rokov. Keď  maďarské slovo „karácsony“ a slovanské slovo „kračún“ sú príbuzné, odovzdávajúci môžu byť takisto maďarčina, ako bulharčina, alebo hocitorý slovanský jazyk. Ako sa dá určiť potom pôvod slova Karácsony?

 

Maďarskí jazykovedci tvrdia, že naše  slovo „karácsony” je slovanského pôvodu,tak sa oplatí pozrieť, čo vedia o výrazoch „kračun, karačun, koročun“ slovanskí jazykovedci. V maďarčine vydali v roku 1988, dvojzväzkovú encyklopediu slovanskej mytologie, ktorú napísali ruskí vedci. Vyhľadajme  v nej slovo „kračun“(2.zväzok,str.596). Tu píšu, že „Karačun (koročun)  v slovanskej mytológii je názov sviatku navezujúci na zimný slnovrat (maďarskému „karácsony” je zhodný výraz staroruský „koročun“, slovenský „kracun“, bulharský „kračunec“ je „deň vianočný“)(....).Etymológia slova nie je jasná, predpokladajú, že požičali z latinskeho výrazu „quartum jejunium” = „štvrtý veľký pôst“ ( porovnaj latinské pramene slova koljada ), že vytvorili zo slovesa kráčať (po srbsky kracati), alebo sa požičalo z albanského kercum (peň, odrezaný kus dreva, vainočný klátok dreva, porovnaj bandjak). To znamená, že pôvod slova  „karácsony“ je neznámy a podľa slovanských jazykovedcov nemusí byť slovanského pôvodu. Odvodenie pôvodu zo slova „kráčať“ vypadá, dosť na silu. Ako pokračovať ďalej?

 

Keď chceme rozlúštiť toto tajomstvo musíme sa ubrať smerom k slovanskej mytológie,kde existuje hlavný boh menom Khors

(http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\K\H\Khors.htm).

 

Znalci staroslovanskej mytológie jednohlasne hovoria, že Khors je veľmi dôležitým bohom starých Slovanov, ktorý sa nepochádza natoľko od Slovanov, ale od Sarmatov (Znayenko, M. T. 1980, The Gods of Ancient Slavs, Tatischev and the Beginnings of Slavic Mythology, Slavica, 20, 91; udáva aj základné práce tejto témy).........

Podľa mňa tu môžeme ukončiť citát. Článok v maďarčine sa nachádza tu:

 

Grandpierre Atilla O pôvode Vianoc (v Maďarčine)

 

 

Ešte by som dodal dve  slovenské a jeden český citát:

 

Oficiálne sa tento deň a večer volá Štedrý pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme pre 24. decembra staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (karácsony) aj rumunčina (grăčiun). Jeho etymológia sa vysvetľuje dvojako. Pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského „creatio“.

 

http://pohansk.meu.zoznam.sk/products/a24-12-kracun-zimny-slnovrat-/

 

O nejstarším názvu slovanského zimního slunovratu nám svědčí paradoxně neslovanské jazyky a to maďarské Karácsony a rumunské Crăciun, které v obou případech označují svátky vánoční. Je to nepochybné přejetí z praslovanského Kračunъ, vzniklého metatezí z *Korčunъ. Slavení Kračunu bylo na Rusi zapovídáno již ve 12. století. Jako obecné označení vánoc se uchovalo na Slovensku. Slováci z Detvy zpívají: „Ide, kračún ide, nový rok prikvitá“. Na Podkarpatské Rusi se tak nazývá obřadní chlév pečený na Štědrý den, u Bělorusů znamená koročun démona smrti, u Bulharů a Makedonců se tak ojediněle nazývá vánoční poleno kladené na Štědrý večer na oheň.

 

Zdroj:Zimní slnovrat u Slovanov

 

„Čas radosti, veselosti...“ pre kresťana sú Vianoce, či slovenskejší, je to KRAČÚN. Áno, slovenskejší, lebo Kračún je rýdzim slovanským a slovenským slovom. Zanedbali sme ho len preto, lebo aj Maďari (nemali na to svoje slovo), prevzali si od nás Karacsóny.

Prišla doba obrodenectva a keďže vzorom nám bola čeština, zriekali sme sa aj svojich „historických“ slov, len aby sme sa dištancovali. Škoda. Veľká škoda. Neboli sme nadostač „draví“, vzdelaní, aby sme si vedeli zachovať, privinúť svoje starobylé slová.
Na Dolnej zemi a to nie len v Maďarsku, ale aj vo Vojvodine a v Rumunsku aj dnes sa oslavujú nie Vianoce, ale Kračún. Vplyv maďarčiny? Sotva. Skorej je tu prezervovanie si akože „archaizmu“ – slovanského, slovenského.

Vianoce, alebo Kračún?

Vianoce nám ani dosiaľ nevošli „rovno do krvy“, ale Kračún, áno. Na Kračún sa snažíme zabudnúť a to i vedľa faktom, že pred nami je rýdzo slovanské, slovenské slovo. Uprednosťujeme Vianoce, ktoré slovo je nám iba púhym importom zo staronemeckého winnahten, či súčasného Weinachten. Aj v škole sa nám neustále zdvôrazňovalo, že Kračún je nesprávne. To je maďarské slovo, lebo tam je Karcsony, ale márne. My sme vedeli, že to je Kračún. S Kračúnom sa stretneme nie len na Dolnej zemi, ale aj na Slovensku, na Ukrajine, v Moldavsku, Rumunsku, Bulharsku, ba aj v Albánsku (i keď tam ide o cele inú etymológiu). Ba podobu slova pozná aj aj litovština (Kártis) a lotyština (Kárts). Tu máme slovo až z predkresťanského obdobia a sám koreň je „zahrabaný“ v pôvodnej reči Indoeurópanov, lebo sa tu naráža na pojem smrti, konca obdobia krátenia sa dní, kroku „v dlhší“ deň. Kračún sa dáva hlavne do súvislosti so slovanským slovom krok, kráčať, prekročit, kde ako príbuzné mu stojí latinské gradis = krok.Kračún tiež súvisí aj s praslovanským kraka = noha, kde v srbch. sa vyvinulo krakati = chodiť, kým u nás je to kráčať = ísť, chodiť.Kračún a to ešte v predkresťanskom čase, vznikol z toho, že sa z doby krátenia dní, prekročilo v dobu dĺženia sa dní. Prekročila sa „hranica“. Bol tu „zimný slnovrat“ a tento sa oslavoval hodne skorej, ako kresťanské vysvetlenie. Konečne, aj v samom Ríme, tento sviatok sa náležite slávil a len neskoršie sa zvolilo nejaké dátum, ktoré by malo zodpovedať „narodeninám Krista“. Pred týmto sa slávilo „narodenie boha Saturnusa“, boha slnka. S týmito „úpravamy“ kalendára aj dnes máme opletačky, lebo Ježiš na nenarodil ani na Vianoce a ani v roku 000, či 001, ale bolo to najkôr niekde v septembri, októbri a asi v mínus štvrtom roku. Nechajme to však na farárov a lepšie podkovaných vedcov. I keď vo svojom okruhu takých nemame.

 

Ako koľvek, narodenie Ježisa si pripomíname v deň zimného slnovratu. Podobne si tento zimný slnovrat slávili všetci Indoeurópania, ba aj širšie. Nuž nevadí či sa Ježiš narodil rovno na Vinaoce, alebo nie. Dôležité je, že sa narodil, žil...a že si Jeho narodenie spomíname hlavne v čase zimného slnovratu. V čase začiatku cykla nového žitia. Američania, no nech nezachádzame hlbšie, svojho času zakázali aj oslavovanie Vianoc, sv. Mikuláša a aj dnes, do Vianoc vsunuli Santa Claus. (Vďaka Coca Coly.). Tento Santa Claus (Mikuláš), z Vianoc vytisol aj samého Ježiška. Pôvodne mal aj zelené, filaové rúcho, bol chudý... ale najlepšie sa osvedčil v rúchu ruského „Deda Mráza“. Pravda, obalamútení američania si to nepriznajú, ale fakt, je faktom. Keď si na „Štedrý večer“ prisadnete k rodinnému stlolu, Ku ťapši s hrubou klobásou, alebo na Slovernsku, ku vianočnému kaprovi, možno v Nemecku ku ťapši s húskou, v Amerike ku moriakovi... v Austrálii ku „smorgas board“ (chladná šunka, šaláty, zmrzlina...) Majte na zreteli, že ako oslavujete zimný (letný) slnovrat, tak oslavujete aj narodeniny nášho Spasiteľa, Ježiša Krista. To je naše dedičstvo.

 

http://kruhy.blogspot.com/2007/12/as-radosti.html

 

Z citátov vidno, ako nás ovplyvňuje naše okolie,  naša kultúra a v škole osvojené poučky, naštepené  predsudky. Teraz by bolo dobré na nich zabudnúť. Ak chceme dnešné maďarské slovo „karácsony“ odvodiť zo staroslovanského výrazu „kračún“, treba pozrieť, či tam vôbec v starých spisoch nájdeme také slovo. Na základe dostupných spisov sa zostavili dva slovníky. Jeden vydal v roku 1900 Ďjačenko pod názvom „Polnyj cerkovno-slovjanskyj slovar“, a druhý Slovanský inštitút Českej akadémie vied pod názvom „Staroslovankij slovar(po rukopísjam z 10. a 11. vekov)“. V týchto slovníkoch som taký výraz nenašiel, pravda mohol som to prehliadnúť, lebo nie je také ľahké vyhľadať, keď obidva obsahujú vyše 30 000 slov a slovných spojení. Výraz nemusí tam byť, lebo staroslovanský jazyk používali kresťania. Keď sviatok očistíme od všetkých doplnkov, od pseudo vysvetleniach, tak nám zostáva to, čo je napísané v poslednom slovenskom citáte, tj. zimný, alebo letný slnovrat (čo je pre nás zimný, to je na južnej poľoguli letný slnovrat). Slnovrat mohol človek pozorovať od svojej prvej  existencie(vzniku). Severanom pri zimnom slnovrate je Slnko najnižšie, južania vidia na najvyššom bode. Myslým si, že kazdý človek videl Slnko cez hmlisté, riedké oblaky a vie to pomenovať. Veľká časť Europanov pomenuje to, čo vidí  „kör = kruh“,circle (Angličan), кръг(Bulhar), kruh(Slovák, Čech), círculo (Galovia, Španiel, Portugalec), krug(Chorvát), ciorcal(Ír), cercle(Katalánec), circulus (Latinsky), Kreis, Zirkel(Nemec), sirkel(Nór), okrąg, krąg(Poliak) krog (Slovinec), круг (Srb,Rus), cerc(Rumun), cerchio,circolo(Talian), cylch(Welšan). Keď niekto nevie vysloviť tvrdo r“, tak používa kör = köl, alebo kolo, cylch. Vo výrazoch všade nájdeme hlásky „kr”, hlavne u tých, ktorých ja považujem za „Slovanov” podľa etymológie szláv – őselvű = Slovan/slave/ - verí v starom princípe“(dnes hovoriací slovanskými jazykmi + aj maďarčina). Keďže „Slovan - Slave őselvű“ považoval za najbližší „starý princíp - őstény” (keď chceme östen, isten = boh) Slonko - Nap, pripomínal aj v použitých výrazoch. A „Sláv -Slovan“ to aj robil „kruh = körhő - kruh teplo, kruhové teplo“, a význam sa nedeformuje ani tak, keď je to круг = krug = kör égő - kruh horiací, ešte to celé zvýrazní, že Nap = Slnko, rozpíšem takto „ős élő An(y)aka -Szülőan(y)aka – pra žijúca Matka, rodiaca Matička“, Isten = Boh, Bog-Bőhő(bohaté svetlo), Bőégő(bohato horiací), môžeme použiť aj výraz Hospodín, Gospodín, dopíšeme samohlásky, a nádychové „h” dostaneme „hős ph(f)é adó ana, égős fé adó ana“, dnes spisovne „hős fényadó anya - teplo a svetlodávajúca matka, égős fényadó anya- horiaca svetlo rozdávajúca matka “. Oblasť, ktoré obývali volali Pannonia - Nap-hon = krajina Slnka, keď obrátíme výraz pan je nap, ale existuje elegantnejšie riešenie Phananahonia -Fan ana honia, dnes „fény anya hona – krajina matky Svetlo, krajina sveteľnej maťi“, ak by nebolo dosť, tak môžeme pridať výraz „HVNGaRia - HőV aNa uGaRia”, dnes hő anya ugarja – úhor sveteľnej matky”, každý výraz poukazuje na Slnko – Nap - Phan - Fā aNa, dnes „Fény aNya – sveteľná matka, matka svetlo ”. Na maďarský výraz Isten = Boh Slovák používa aj výraz  Pán(opak nap) = Úr. Môže to byť náhoda? S týmto môžeme uzatvoriť rozbor prvej časti výrazu „karácsony - kračún” a to „kr - kar - kra - kor - ker -gr - gra - cr - cra at.“ Zostáva druhá časť „- ácsony, -čún, -ăciun, -ačun, -očun“ na kturú, tak tichučko zabúdajú, pritom tento výraz poukazuje nato, čo môžeme pozorovať v tento deň. Prvý maďarský výraz znie „alacsonyan = nízko“ a druhý je „csúcson = na vrchu, na vrchole“, v nárečí kde sa vynechávajú hlásky prvý je „ācsonya“(áčoňa), druhý „csūon“(čúon). Dnes by mal znieť výraz a „karácsony - kračún“, „kör alacsonyan = kruh je nízko”, alebo „kör a csúcson = kruh je na vrchole, kruh je najvyššie”. Toto presne popisuje to, čo môžeme pozorovať na severnej, ale aj na južnej pologuli.

 

 

Pre môjho slovenského brata, ktorý sa nechce hlásiť k výrazu „Vianoce“ mám dobrú správu. Tento výraz je veľmi trefný a poukazuje nato, ako rozmýšlali naši predkovia vo veľmi dávnej minulosti, len treba správne prečítať v prajazyku sedliakov, v ich nárečí (spisovné jazyky zakryjú a pokazia význam výrazov, včetne maďarčiny). Latinské písmená sa čítajú rôzne u = v, i = j, c = k = č = s = tz = ts (lebo aj tak značili „c - ts“). Nahradíme vo výraze „vianoce“ spoluhlásky a doplníme samohlásky dostaneme „uj ano szöe - uj anot szǖ“. Prepíšeme do spisovnej maďarčiny „új anya szület = narodí sa nová matka, új anyát szül = porodí novú matku“. Teraz vidíme, že ako výstižne pomenovali „Slovania veriací v starej príčine“ Slnko = Szülőanyácska = rodiaca matka. Prastarý sedliak porozumie aj staronemeckému výrazu, hlavne ak namiesto winnahten”(dnes Weinachten) poviem „uuin anahat ēn, alebo ujonā anahat ēn”, lebo aspoň po maďarsky hovoriací sedliak namiesto „megellett a tehenem = otelila sa mi krava” bol povedal „mёgēnett a tehenem”. Spisovná maďarčina výraz ujonā anahat ēn” modifikovala na „újonnan(újra) anyát ell” = „znova porodila(vrhla) matku“. Obrátená podoba slovenského výrazu vilija”, v tejto forme „ajö ilivö”, veľmi sa podobá na maďarský výraz ujá élőv - újra élő = znova žijúci, ozivený“. Slovenské slovo „vigilija“, alebo latinské „vigília“, ktorého význam ihneď vysvetlia, ako „predvečer sviatku“, prečítam  takto vig ilija, spisovne vég eleje = začiatok konca“. Ihneď sa dozvieme, o čom tu hovoríme, ak si pamätáme, čo spievajú Detvanci: Ide, kračún ide, nový rok prikvitá“. Naozaj tu hovoríme „o začiatku konca, lebo ďalší deň sa narodí nové Slnko, nová Matka, nové svetlo a nový rok.

 

Zostáva nám ešte jeden staroslovanský výraz kraka“ = noha“. Má to súvis s Vianocami? Neviem, ale podobá sa na maďarský výraz „karóka = kolík“. Ak zobereme do úvahy obrátený tvar výrazu „noha - нога (noga)“, takto „ágony -ágon“, dnes už sa skrátil na „ág = konár“ a to, že Maďar namiesto „szedd a lábad = vezmi nohy na placia“, použije „szedd a virgácsaidat vezmi svoje tenké prútiky na plecia“, už nás ani nemôže prekvapiť výraz na nohu „kraka = karóka, karók = kolík,kolíky“.

 

Po takýchto „náhodných” rovnostiach, človeka by mala napadnúť myšlienka, či má ešte veriť „vyvoleným”, ktorí pre zabezpečenie svojich dobrých životných podmienok obsluhujú globalizátorov, finančných oligarchov a svojimi klamstvami rozdelujú ľudí, využivajúc heslo „rozdeluj a panuj”. Ja si myslím, že radšej treba hľadať, omrvinky pravdy v minulosti, ktoré sa dajú ešte nájsť, a poučiť sa z nich. Dnes platí aj porekadlo „„Veritas premitur, non opprimitur - Pravdu možno potláčať, ale nie zničiť “. Len od nás závisí, či máme odvahu, a či checeme poznať pravdu, lebo sa hovorí, že „pravda bolí“. Pravda bolí nielen tomu, ktorému to povieš, ale aj tomo čo to povie, lebo musíš počítať s tým, že platí aj to: „povieš pravdu a rozbijú ti hlavu“!

 

Ing. Štefan Varga,   18. január  2011, Fiľakovo

 

 

 








Ingyenes honlapkészítő
Profi, üzleti honlapkészítő
Hirdetés   10
Végre értem amit angolul mondanak nekem, és megértik amit mondok.

KÖSZÖNÖM NOÉMI!